Letná škola Poľštiny. Ako? Prečo? Začo?

Keď ťa o tri dni stretávam na poloprázdnom intráku na chvíľu strácam reč a asi aj dych. Je jasné, že si na rovnako intenzívnom jazykovom kurze ako ja, ale aj tak sa zanietene vypytujem a už hľadáme náš prvý spoločný supermarket. Samozrejme, čo najdlhšou možnou cestou. Popoludnie ubieha v úzkych uličkách a s ním aj pár pekných večerov. Prechádzky po dlažbách jedného z najkrajších miest starého kontinentu, nekonečná zeleň parkov Galície a zrazu... ti pomáham s kufrom na vlakovú stanicu. Nakoniec nie, nebudeš študovať v Compostele, si tu len na kurz. Ešte ti trhám „la hierba de las pamas“ – (názov som vygooglil až teraz), čo mi rastie pod oknom. Čľapkáme sa v septembrovom Atlantiku, zaspávame pri vlnách La Corune, ale už to obaja vieme. Trošku krátke a trošku smutné. Ja však na svojej súkromnej mape Európy, z ničoho nič, nachádzam ďalšiu krajinu, kde mi prekvapivo rozumieš a ja rozumiem tebe. Takú, s ktorou ma spája história, kultúra aj podobný spoločenský background. Objavil som Poľsko.

Prvá mládežnícka mobilita vo Wrocławe. Vítajú ma tehlové domčeky obrastené zelenými kobercami brečtanov, lesknúce sa galérie, múzeá a vysvietené mosty ponad Odru. Ľudia pôsobia otvorene a priateľsky. Plynulá angličtina znie z každého rohu. Ani sa nemožno diviť tým húfom turistov všetkých farieb. Rozmýšľam len, kde asi skrývajú legendárnych poľských hrdlorezov koní a továrne na prefarbovanie mäsa. Organizátorka Agnieszka, ochotne sprevádza historickým centrom. Múry podpísané pruskou architektúrou, Sliezska gotika, Germánska moderna, čím ďalej tým viac si uvedomujem ako málo o Poľsku viem.

Zisťujem, že nie je potravina, ktorou by sa nedali naplniť pirohy, oštiepok, že možno podávať s čučoriedkovým džemom, vodku zajedať kyslými uhorkami, ale aj tak je „národným jedlom“ všade svietiaci kebab. Akurát tá slovensko-poľská komunikácia v angličtine ma mrzí a tak si odhodlane nechávam vysvetľovať všetky kvačky - háčiky v poľskej abecede a potichu si čítam nápisy na tabliciach.

V ponuke štipendií na portáloch SAIA nachádzam letnú školu poľského jazyka a kultúry. (Hradené je školné + cestovné + ubytovanie + strava = všetko) Aj keď sú tieto pobyty poväčšine určené striktne pre lingvistov, v prípade Poľska je tu až desať voľných miest a tak neváham s motivačným listom. Ministerstvo ma prekvapivo vyberá a pre ďalšie pokyny odkazuje na poľskú stranu. S presnosťou a organizačnými schopnosťami Poliakov doteraz nemám skúsenosti. Email z večera 3. júla, upozorňujúci, že na druhý deň poobede mi začínajú lekcie, však poskytuje malú indíciu.

Osem vyučovacích hodín každý deň a ja zisťujem, že rozumieť a hovoriť sú dve odlišné disciplíny a tie kvačky nestačí len vedieť čítať. Sz, zc, ć, ś, ż, rz, ł, ę, ą... "Chyba sobie żartujesz!".

Škola mi však neprináša iba sivú gramatiku, ale aj víkendy vo Varšave, łazienki królewskie a koncerty Chopina na tráve tohto úžasného parku. Asi by som mal chodiť kanálmi, ale neviem, že Chopin bol Poliak. Rovnako som ešte nečítal Mickiewicza, Sienkiewicza a netušil o filmoch Andrzeja Wajdy, či Romana Polańskeho.

Self-concept open minded - Európana mi nabúravajú dvaja Gruzínski spolubývajúci a ďalších sedemdesiat účastníkov, ktorí ledva ceknú po Anglicky. Kazachstan, Rusko, Bielorusko, Arménsko a ja akurát trošku rozumiem po poľsky. 

Prekvapuje ma môj vlastný strach z neznámeho, ten ktorý som predsa už pradávno prekonal a zrazu je tu opäť. Gruzínec Vako vyskakovacím nožom otvára dvere, v ktorých sa mi podarilo zlomiť kľúč. Chlapci z Ukrajiny, ma učia kombinovać ako nikto doteraz a obyvatelia Donteska ma vyťahujú z čiernej diery dezinformácií o práve populárnom konflikte. Síce rukami-nohami, ale hneď sme všetci kamaráti.

Kombinovać – pre mňa národné poľské slovo, vo voľn. prekl.- schopnosť nájsť najlepšie=najlacnejšie možné riešenie, pejor. – vybabrať zo systémom

Príkl. Ivan: „hmm, k tomu syru by sa fakt hodila štipka soli a čierneho korenia“

Dimi: „musisz kombinovać“ vyberajúc z vaku sáčky s korením podozrivo pripomínajúce tie z miestnej stolowky.

Aj pôvodné obavy z opustenia vlastnej rutiny sa stratili. Domáce hrazdy vystriedali ranné zhyby na akomsi potrubí a poobedňajšiu krytú plaváreň miestny rybník - zálew. Na tie dĺžky pri západoch slnka, spolu s džavotajúcimi kačkami, žabami a bahnom štekliacim medzi prstami, neskôr spomínam ako na jedny z najsilnejších momentov pokoja aké som prežil.

Podobne by som mohol plniť riadky aj o tohtoročnom Krakowe. O troch stovkách potomkov poľských emigrantov do USA, či Kanady, snažiacich sa cez leto spoznať svoje korene. O spolubývajúcich Gereth-ovi, Ian-ovi a ich hodinových ranných sprchách.  O „Lin Sin“ z filologickej fakulty Poľskeho jazyka na univerzite v Kantone, Číňanovi recitujúcom poľskú poéziu. O „Jey-ovi“ z Dilí snažiacom sa zamestnať v jednej z poľských firiem expandujúcich do Indie. O „Ruru“ z Egypta a rozdávaní krowiek pri končiacom sa ramadáne. O páre francúzskych dôchodcov, študujúcich len preto, že môžu. O spoločných spevoch a smiechoch Macedóncov, Srbov a Chorvátov. O talianskych Španieloch, tureckých Nemcoch. Mal by som takto zapísať pár desiatok listov...

...ale myšlienka by bola rovnaká.
Len také malé odporúčanie Tebe, Slovenský študent. Skús to aj Ty! Využi možnosti, ktoré ti ležia pod stolom a o ktoré možno s nezáujmom zakopávaš. Tam niekde vonku, východne, západne, severne alebo južne sú celé zástupy mladých, snažiacich sa o niečo viac, ako len – „nejak dokopať tú výšku“. Stovky Číňanov, súťažiacich o dve voľné štipendiá. A Ty, kamarát? Ty ich máš hneď desať. Celé fakulty drviace sa jazyk, ktorý Ty už v podstate vieš.

Len taká malá snaha motivovať Ťa. Skús urobiť krok naviac, aj keď možno práve nepasuje do tvojho nalinajkovaného životopisu. Veď aj Ty sa iste chceš presadiť, túžiš sa predať. Čo takto rozšíriť si potencionálnu klientelu o 40 miliónov uší, tuto za rohom, ktorý Ti radi budú rozumieť.