Tréningový kurz People first z pohľadu účastníkov zo Slovenska

Témou projektu, ktorého som sa zúčastnila, boli ľudské práva a spôsob, ako ich komunikovať v ére migrácie, a dal mi oveľa viac než len nové teoretické znalosti. Napriek zaujímavej téme, bohatému programu a skvelej organizácii najväčší prínos spočíval inde – v ľuďoch, ktorí sa projektu zúčastnili a spravili ho jedinečnou, obohacujúcou príležitosťou. Síce sme boli všetci rozdielni, za niečo vyše týždňa sa z nás takmer stala rodina, pomáhali sme si a aj spoločné upratovanie bolo zrazu zábavným. Štyria skúsení organizátori zabezpečili plynulý chod projektu a dokázali prispôsobiť program potrebám participantov. Vzdelávanie prebiehalo väčšinou formou workshopov, ktoré boli častokrát emocionálne a plné osobných príbehov a skúseností. V druhej polovici tréningu sme si vymenili úlohy s organizátormi a mali sme možnosť vytvoriť náš vlastný workshop.

Čo sa týka organizačných záležitostí a ubytovania, od začiatku sme boli adekvátne informovaní o všetkom potrebnom – čo si pripraviť, čo treba priniesť. Akékoľvek naše otázky a požiadavky boli rýchlo zodpovedané a splnené, ak to bolo možné. V Orviete sme ochutnali pravú Taliansku kuchyňu a (napriek obmedzenému rozpočtu) jedlo bolo pripravované z kvalitných miestnych surovín. Čakalo nás dokonca niekoľko kulinárskych prekvapení.

Na záver, tento projekt mi pomohol uvedomiť si, že papier nič neznamená a napriek existencii deklarácie ľudských práv veľa z nich je v praxi utláčaných, a to nie len v rozvojových krajinách ako by si mnohí mohli myslieť. Naučila som sa mnoho nových nástrojov a metód, ktoré môžem ďalej využiť v dobrovoľníckej práci s mládežou, ale hlavne, opäť som troška vyrástla ako človek a rozšírila svoje obzory. Z projektu si odnášam nádej. Nádej, že stále existujú ľudia, ktorí sa snažia o zmenu k lepšiemu. Preto odporúčam každému získať podobnú interkultúrnu skúsenosť. Pretože každý z nás je ovplyvnený kultúrou, v ktorej vyrastal, a stereotypmi, ktoré prichádzali zo všetkých strán, a práve toto je spôsob ako sa ich zbaviť. Treba si však uvedomiť, že každý jeden sme zodpovední. Ako hovorí Gandhi: „Buď zmenou, ktorú chceš vidieť vo svete.

Peťa Šlahorova

_DSC0413

Tréning „People First“ je naozaj jedinečný, nielen pre to, že ho zastrešovala organizácia Lunaria, ale aj pre prístup a akési duševno, ktoré dopĺňalo hlavný vzdelávací program. Najskôr ma to vystrašilo a prekvapilo, no už po dvoch dňoch som si zvykla na vyspevovanie v kuchyni počas spoločného upratovania, izoláciu od sveta a neustálu prítomnosť ostatných účastníkov, keďže v malom dome sme v podstate nikdy neboli sami. Z tejto stránky som sa toho veľmi veľa naučila o ľuďoch, ľudských vzťahoch a vnútorne sa otvorila chápaniu rôznych príbehov a osobností, s ktorými by som sa za normálnych okolností možno ani nikdy nestretla. Celé to pekne dopĺňalo tému projektu, ktorou boli ľudské práva. Všetky workshopy, diskusie a osobné skúsenosti, ktoré tvorili program tréningu, boli emočne veľmi silné, zaujímavé a myslím, že taktiež jedinečné, keďže nikdy predtým som sa nestretla s utečencami či transsexuálmi – tu to boli rovno moji kolegovia a „spolužiaci.“

Organizačne bol tréning zvládnutý veľmi dobre, veď okrem programu od trénerov sme si aj sami tvorili určité bloky a hlavne večerné aktivity. Toto mi ponúklo skúsenosti z druhej strany, kde sa neučím len sama ale pomáham učiť sa ostatným a som tá, ktorá na všetko dohliada. Projekty s Lunariou teda naozaj veľmi odporúčam, pretože ich projekty sú presne tie, v ktorých sa niečo učíte neustále, aj keď si ymslíte, že máte voľný čas.

Ohľadom technických vecí spomeniem len to, že všetky pokyny boli jasné, komunikácia bezproblémová a okrem dvojhodinového čakania na vyzdvyhnutie sme snáď ani nezažili niečo zlé. Talianske jedlo bolo božské a aj v tom sme mali slobodu výberu či miernych úprav v rámci rozpočtu. Nemali sme žiadny problém s vybavovaním cestovného a aj keď v Orviete nebol najlepší signál a žiadna Wifi, dokázali sme prežiť a čas tam si užiť.

Mária Rusnáková

Pre mňa bol tréningový kurz „People First“ prvým tréningovým kurzom vôbec. Nemám ho preto s čím porovnať, ale môžem určite povedať, že bol výnimočný. Konal sa na veľmi neobvyklom mieste, v lese, približne 20 minút od talianskeho Orvieta. Okolie ako aj dom, kde sme boli ubytovaní  malo svoje čaro a hneď od začiatku som sa tam cítila ako doma. Predtým ako som vycestovala som sa obávala ako vydržím bez signálu a internetu, ale nakoniec to patrilo medzi tie pozitívne veci tréningu. Myslím si, že to nie len upevnilo vzťahy v skupine, ale aj nám všetkým dalo jasný signál, že svet pôjde ďalej aj keď budeme týždeň offline. Teraz keď na to všetko s odstupom času spomínam, tak mám pocit, že úplne všetko do seba zapadalo. Intenzívny program, bol miestami náročný, ale zároveň vyvážený, veľké izby nás nútili sa medzi sebou rozprávať a to že sme „museli“ pomáhať s upratovaním? Nikdy by som nepovedala, že sa budeme pomaly biť o to, kto bude umývať riad a zametať ráno spoločenskú miestnosť. Jednoducho každý detail tohto tréningového kurzu do seba zapadal ako puzzle. Stretla som množstvo zaujímavých ľudí z rôznych kútov sveta, ktorí sa podelili o také životné príbehy, ktoré by som často márne hľadala v knihách.

Počas tohto týždňa som sa naučila trpezlivosti, tolerancii, empatii, zlepšila si jazykové znalosti a zistila som množstvo vecí o sebe samej. Témou tréningu boli ľudské práva a ja mám pocit, že tréneri z Lunarie a „kočky“ z kuchyne nás naučili o tomto topicu neskutočne veľa. Jedlo bolo skvelé, snažili sa nám vždy vyjsť v ústrety a o talianskych lazaniach a tiramisu, ktoré som tam jedla sa mi bude asi ešte dlho snívať.

Čiže organizačne aj technicky bol tréning zvládnutý skvele a projekty s Lunariou by som odporučila aj najbližším kamarátom, keďže bolo o nás skutočne ukážkovo postarané, užili si množstvo zábavy a veľa sme sa naučili.

Annamária Naddourová