Menu Zavrieť

"Little Paris"

YE New skills for Self-Empowerment/ Târgu Jiu/ Rumunsko

Školské povinnosti sa skončili a najväčší hltač času a generátor stresu nám dal na chvíľku vydýchnuť. V piatich mladých ľuďoch však driemala túžba po rozvoji a rozhodli sa, že cez leto nebudú len oddychovať. Ich túlavé topánky sa dlho doma naeohriali a šmahnutím jednej letenky sa ocitli v Rumunsku. Uff Rumunsko? Tiež sme nevedeli, čo čakať. Každý z nás už počul o Draculovi, Transylvánii, ale málokto vedel, že Bukurešť je nazývaná "Little Paris". Bukurešť bolo miesto, kde naše túlavé topánky zamierili hneď po tom, čo sa po dvojhodinovom lete dotkli balkánskej pôdy. V Bukurešti sme strávili jeden celý deň, keďže sme do Rumunska prileteli o deň skôr.

Naše prvé dojmy boli zmiešané, Bukurešť bola plná kontrastov - krásne historické budovy, nehovoriac o majestátnom parlamente (inak druhá najväčšia administratívna budova na svete a prvá najťažšia budova na svete) sa striedali s chudobne vyzerajúcimi susedstvami a miestami chaotickým fungovaním. Neodolateľná kombinácia balkánskej nátury s viditeľnou ingredienciou Európskej únie. Tak sme si dovolili opísať toto mesto s veľmi špecifickou, ale za to príjemnou atmosférou, ktorá nás neraz pobavila.

A ideme na to!

Spoznávania bolo na prvý deň dosť, šups oddýchnuť a nabrať nové sily na ďalší deň, kedy sme sa presúvali z Bukurešti na projekt, ktorý sa konal v Targu Jiu. Všetci účastníci sme sa stretli na letisku, odkiaľ sme spoločne cestovali do tohto malebného mesta. Prvé dojmy, rozhovory, vtipy a začínajúce kamarátstva. V takom duchu sa niesol náš presun do Targu Jiu cez rumunské dedinky a nádhernú rumunskú prírodu. Niekedy sme mali pocit, akoby zastal čas. Do Targu Jiu sme dorazili šťastlivo. Ubytovaní sme boli v dvoch penziónoch, ktoré boli od seba asi 5 minút vzdialené. Naša slovenská skupina bola ubytovaná spoločne spolu s Turkami, Litovcami a Talianmi. V druhom penzióne zas Srbi, Gréci, Gruzínci a druhá polovica talianského tímu. Ubytovanie bolo na prvý pohľad útulné a dokonca aj na druhý. Prvý deň bol voľný, všetci boli unavení z cesty, ale prirpavení spoznávať nových ľudí. Už prvý deň sme sa všetci spoločne stretli a viedli rozhovory do neskorých večerných hodín.

New Skill for Self-Empowerement

Tak toto bola téma našej mládežníckej výmeny. Výmenu organizovala rumunská organizácia Cecis. Každý z nás bol zvedavý, aké aktivity si pre nás organizátori prichystali. Do plánovania aktivít boli zahrnutí aj niektorí z účastníkov, ktorí pomáhali miestnym dobrovoľníkom, ktorí pôsobili v organizácii Cecis. Išlo zväčša o stredoškolákov, ktorí boli nesmierne nápomocní vo všetkom, čo sme my ako účastníci potrebovali. Trávili s nami každú voľnú chvíľu a ukázali nám miesta, ktoré by sme na TripAdvisore asi nenašli. Avšak aktivity mali niekedy menšie, niekedy väčšie rezervy. Pri každom projekte záleží, aká organizácia výmenu organizuje a ako sa k nej postaví. Avšak sklamanie z aktivít zatienili oni, teraz už naši kamaráti. V každej negatívnej veci sa dá nájsť niečo pozitívne a my sme to našli. Niekedy stačí byť vďačný aj za maličkosti, všímať si drobnosti okolo seba a s trochou pozitívneho myslenia, aj napriek menším sklamaniam si to užiť.

Nezabudneme!

Prešiel nejaký ten týždeň od výmeny a nám ostali už len pekné spomienky vďaka ľudom, ktorí vytvorili skvelú atmosféru, kde si každý našiel svoje miesto. Už len bežný rozhovor s niekým, kto vníma veci inak ako ty, ťa nútil zamyslieť a  byť o čosi tolerantnejší, chápavejší a trpezlivejší. Niekedy stačilo len počúvať, obzrieť sa okolo a rôznorodosť ľudí, ktorá sa tam stretla bola fascinujúca. Aj napriek našim kultúram, jazykovým bariéram sme mali kopec zábavy. Vytvorili sme si množstvo interných vtipov, nad ktorými sa uškŕňame doteraz. Veľmi zaujímavou časťou boli aj interkulturálne večery, kedy sme sa skutočne pobavili a takisto aj množstvo vecí naučili. My Slováci, sme si pripravili krátku neformálnu prezentáciu Slovenska, kde sme pustili zopár vtipných videí, prichystali si súťaže a samozrejme naše slovenské tance. Dievčatá súťažili vo vyfukovaní vajíčok a chlapci v tancovaní odzemku. Samozrejme sme priniesli aj čo to zo slovenských kuchýň a liehovarov. Interkulturálne večery v nejednom z nás prebudili túžbu navštíviť niektorú z krajín, veď hostitelia by sa už predsa našli. Tak snáď do skorého videnia!

A mne nič iné neostáva, len poďakovať za túto milú skúsenosť a za možnosť spoznať tak výnimočných a dobrých ľudí.

Veronika Klesniaková


 

Projekt je finančne podporený programom Erasmus +
ErasmusPlusO