obchodovanie s ludmi II. - Youthfully Yours SK

Fenomén obchodovania s ľuďmi sa objavil na Slovensku po roku 1989. Slovensko je v súčasnosti stále krajinou pôvodu, teda krajinou, odkiaľ sú predovšetkým mladí ľudia obchodovaní do rôznych krajín sveta. Najčastejším prostriedkom pre obchodníkov s ľuďmi na získanie obetí pritom býva lukratívna, dobre platená práca v zahraničí.

Rozsah problému na Slovensku nie je úplne známy vzhľadom na to, že len málo obchodovaných osôb je ochotných alebo schopných vypovedať a svedčiť o tom, čo sa im stalo. Dostupné štatistické údaje však ukazujú, že problém sa naďalej prehlbuje. Policajné štatistiky pritom nezaznamenávajú počet obchodovaných osôb, ale iba prípady, kde bolo vznesené obvinenie v rámci trestného činu obchodu s ľuďmi. Preto je potrebné podnikať zásadné kroky na riešenie problému a zaviesť primerané preventívne opatrenia, ktoré by eliminovali riziká spojené s prácou v zahraničí.[2]

Základným medzinárodnoprávnym dokumentom upravujúcim problematiku obchodovania s ľuďmi je dodatkový Protokol o prevencii, potláčaní a trestaní obchodovania s ľuďmi, osobitne so ženami a deťmi, ktorý dopĺňa Dohovor OSN o boji proti nadnárodnému organizovanému zločinu, podpísaný za Slovenskú republiku v roku 2000 v Palerme. Protokol obsahuje prvú všeobecne akceptovanú definíciu obchodovania s ľuďmi, ktoré charakterizuje ako verbovanie, prepravu, transfer, prechovávanie alebo získavanie ľudí pod hrozbou násilia, únosmi, podvodom, prinútením silou, zneužívaním pozície, v rámci ktorej nemá táto osoba žiadnu inú reálnu a akceptovateľnú možnosť, iba prijať uvedenú hrozbu, poskytovaním alebo prijímaním peňazí alebo iného prospechu za účelom získania súhlasu osoby majúcej kontrolu nad inou osobou s cieľom jej zneužívania, nezávisle od toho, či obete obchodovania súhlasili s účelom zneužívania. Zneužívanie zahrňuje, ako minimum, zneužívanie prostitúciou iných alebo iné formy sexuálneho zneužívania, vynútenú prácu alebo služby, otroctvo alebo praktiky podobné otroctvu, zotročovanie alebo odoberanie orgánov na nelegálne účely.[3]

-- Konanie – preprava, verbovanie, odovzdanie, prevzatie obete. Verbovanie je vykonávané prostredníctvom jednotlivcov alebo rôznych súkromných či sprostredkovateľských agentúr. Preprava znamená presťahovanie osoby z jej sociálnej štruktúry. Preprava nemusí znamenať presťahovanie obete za hranice štátu.

-- Prostriedky – hrozba, únos, násilie, lesť, podvod, zneužitie svojej právomoci. Využitie zraniteľného postavenia znamená donútiť obeť vykonávať nútenú prácu, poskytovať sociálne služby a podobne. Zraniteľnosť spočíva v tom, že obeť je bez svojich dokladov, financií, izolovaná, neovláda jazyk krajiny, v ktorej sa nachádza.

-- Účel – vykorisťovanie obete rôznymi spôsobmi ako napríklad: rôzne podoby sexuálneho zneužívania, ekonomické využívanie. Ide aj o využívanie detí na činnosti a prácu, ktorá je nebezpečná, poškodzuje jeho zdravie, duševný, fyzický, morálny vývoj a celkovo narúša jeho výchovu.[4]

Mechanizmus obchodovania s ľuďmi pozostáva z rôznych fáz, ktoré predstavujú dlhý proces, pričom jednotlivé fázy majú rôznu dĺžku trvania:

-- Verbovanie – uskutočňuje sa na rozličných verejných miestach ako sú bary, kluby, diskotéky. Ide o lákanie obete za účelom splnenia ich snov. Verbovanie sa uskutočňuje aj prostredníctvom priateľov, známych, členov rodiny alebo prostredníctvom inzerátov, v ktorých sú uvedené výhodné ponuky práce. Takisto využívajú na verbovanie rôzne pracovné, sprostredkovateľské, sobášne agentúry, internet alebo používajú násilie. Obetiam sú ponúkané práce v domácnostiach, opatrovanie detí, možnosť pracovať v modelingu, v reštauračných zariadeniach, v kluboch, je im ponúkané manželstvo.

-- Transport – preprava, prechovávanie, prijímanie. Ide o prepravu osoby z krajiny pôvodu do krajiny kde má vykonávať dohodnutú prácu. Preprava osoby nemusí znamenať prekročenie hranice štátu, obchodovanie s ľuďmi sa môže vykonávať aj v krajine pôvodu obete. Obchodníci využívajú rôzne spôsoby prepravy ako napríklad: automobilovú, lodnú, leteckú.

-- Donútenie, zneužívanie – obete sú vystavené rôznym situáciám ako je napríklad: fyzické, psychické násilie, izolácia, nevedia kde sa nachádzajú, nepoznajú jazyk ani prostredie, nemajú pri sebe osobu, ktorá im môže poskytnúť oporu, sú závislé od obchodníka, sú vystavené nelegálnemu pobytu a práci, nemajú doklady, boja sa vyhostenia a uväznenia.

-- Vyslobodenie – návrat, reintegrácia. Obete sú vyslobodené buď policajnou raziou, treťou osobou, alebo unikli počas nestráženej chvíle. Pomocou rôznych medzinárodných organizácií alebo občianskych združení sú deportované ako nelegálny migranti. Po návrate domov je pre nich ťažké vrátiť sa do normálneho života. Ťažko sa vyrovnávajú s prežitou , preto by mali vyhľadať odbornú pomoc alebo sa zapojiť do neintegračného procesu.[5]

V boji proti obchodovaniu s ľuďmi MV SR využíva tieto nástroje:

-- Represívna oblasť – zabezpečuje ju Úrad boja proti organizovanému zločinu Prezídia PZ SR. Jeho úlohou je aj odhaľovať, vyšetrovať, dokumentovať prípady týchto trestných činov. Takisto spolupracuje s rôznymi mimorezortnými a rezortnými orgánmi, organizáciami, útvarmi polície a inými službami, ktoré sú určené na prácu proti obchodovaniu s ľuďmi. Takisto pracuje aj s Interpolom, Euro polom, a zabezpečuje plnenie úloh, ktoré vyplývajú z medzinárodných zmlúv a protokolov.

-- Národný program boja proti obchodovaniu s ľuďmi – uskutočňujú ho určené orgány ministerstva vnútra, mimovládne organizácie a inštitúcie podľa určených úloh, termínov a zodpovednosti.

-- Národný program na ochranu obetí – financuje ho Ministerstvo. Ide o poskytovanie všestrannej pomoci obetí obchodovania s ľuďmi cez rôzne mimovládne organizácie.[6]

-- Prevencia proti páchaniu trestných činov obchodovania s ľuďmi, vrátane činnosti Informačného centra na boj proti obchodovaniu s ľuďmi a prevenciu kriminality v Košiciach - kompetencie má Rada vlády SR pre prevenciu kriminality a inej protispoločenskej činnosti a národného koordinátora boja proti obchodovaniu s ľuďmi.[7]

Na prevenciu a pomoc obetiam obchodovania s ľuďmi, bola zriadená Expertná skupina, ktorej úlohou bolo vytvoriť Národný akčný plán boja proti obchodovaniu s ľuďmi. Má tieto kroky:

ustanovenie národného koordinátora určeného na boj proti obchodovaniu s ľuďmi;
posilnenie štruktúr policajného zboru – ide o zvýšenie počtu odborníkov medzi policajtmi, ktorí sú zameraní na obchodovanie s ľuďmi.[8]

Expertnú skupinu vedie národný koordinátor v boji proti obchodovaniu. Dohliada na plnenie úloh a cieľov národného programu. Túto skupinu tvoria zástupcovia:

Ministerstva vnútra SR;
Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny SR;
Ministerstva spravodlivosti SR;
Ministerstva zdravotníctva SR;
Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR;
Ministerstva zahraničných vecí SR;
Ministerstva financií SR;
Úradu vlády SR;
Rady vlády SR pre prevenciu kriminality;
Generálnej prokuratúry;
Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity;
Medzinárodnej organizácie pre migráciu Bratislava;
Združenia miest a obcí Slovenska;
Mimovládnych organizácií.

Cieľom národných programov boja proti obchodovaniu s ľuďmi v SR je zaistiť účinnú a komplexnú národnú stratégiu, ktorá napomáha spolupráci všetkých zapojených subjektov. Ďalším cieľom je poskytovať pomoc a podporu obeti obchodovania s ľuďmi a zabezpečuje ochranu ľudských práv a dôstojnosti. Národný program vyplýva z medzinárodných štandardov o ochrane ľudských práv.[9]

[1] BUDDENBERG, D. UN.GIFT Human Trafficking: An Overview, Human Trafficking a Crime That Sames Us All [online]. New York: United Nations Office on Drugs and Crime, 2008. [cit. 2015-01-12].

[2] ROSOVÁ, D. 2009. Prevencia obchodovania s ľuďmi. In: Prevencia. Informačný bulletin zameraný na prevenciu sociálno-patologických javov v rezorte školstva, Bratislava: ÚIaPŠ, 2009. roč. VIII, č. 4, s.47-50.

[3] KUBOVIČOVÁ, K. 2009. Základné informácie o problematike obchodovania s ľuďmi. Bratislava: IOM Medzinárodná organizácia pre migráciu.

[4] ROSOVÁ, D. 2015. Vybrané kapitoly z prevencie v sociálnej práci. Košice: UPJŠ.

ROSOVÁ, D. 2013. Obete násilia. Možnosti sociálneho pracovníka v prevencii obchodovania s ľuďmi. In: Násilie v sociálnej práci. Zborník príspevkov z 1.medzinárodnej elektrinickej vedeckej konferencie. Košice: KSP FF UPJŠ v Košiciach, 2013, s. 211-219.

[5] ROSOVÁ, D. 2010. Skúsenosti z aplikácie preventívneho programu “Obchodovanie s ľuďmi“ v školách. In: INHACÍK, J. (ed.). 2010. Psychologické poradenstvo po transformácii v školstve. Zborník referátov z odbornej konferencie pri príležitosti 50. Výročia vzniku Psychologickej výchovnej kliniky v Košiciach. Košice: CPPPaP, 2010. s. 187-193.

[6] ČEČOT, V. a kol. 2013. Obchodovanie s ľuďmi alebo Otroctvo 21. storočia. Sládkovičovo: Vysoká škola v Sládkovičove.

[7] ROSOVÁ, D. 2015. Vybrané kapitoly z prevencie v sociálnej práci. Košice: UPJŠ..

[8] ČEČOT, V. 2012. Typológia obetí, triedenie informácii a cielená prevencia – základný predpoklad úspešného boja proti obchodovaniu s ľuďmi. Sociálna prevencia. 2012, 7 (1), 14 - 15.

[9] ČEČOT, V. a kol. 2013. Obchodovanie s ľuďmi alebo Otroctvo 21. storočia. Sládkovičovo: Vysoká škola v Sládkovičove.

Obchodovanie s ľudmi II.
Otroctvo nepatrí iba do histórie

Prakticky každá krajina na svete je ovplyvnená obchodovaním s ľuďmi za účelom sexuálneho vykorisťovania a nútenej práce. Spoľahlivé globálne dáta sú obmedzené, ale sa predpokladá, že počet obetí dosahuje epidemické rozmery.[1]

Tri základné prvky, ktoré tvoria obchodovanie s ľuďmi:

Mechanizmus obchodovania s ľuďmi

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky /MV SR/

Prevencia a pomoc obetiam obchodovania s ľuďmi