fbpx
Menu Zavrieť

Prvý mesiac

Keď deň s dňom sa stretol, nastal čas prispieť novinkami z môjho dobrodružstva. Je viditeľný značný rozdiel medzi tým, čo si ľudia myslia, že sa tu deje a tým, čo tu skutočne prebieha. Mnoho mojich známych, s ktorými som nebola v kontakte od odchodu zo Slovenska si jednoducho myslí, že žijem niekde v raji, kde každý deň iba svieti slnko a mojou hlavnou náplňou práce je siesta a neskôr fiesta. No nie… 😀 Nanešťastie som sa nepresunula do paralelného sveta, kde nie je nutné plniť si povinnosti. A asi vás sklamem, ale nie – nesvieti tu každý deň slnko – no čo už. Od svojho príchodu som zažila prevažne obdobie dlhotrvajúcich dažďov a k tomu ten neskrotiteľný vietor a vlhkosť! Zuzanka sama tiež podcenila klímu, do ktorej sa presunula. Buďme úprimní: čakala som množstvo slnečných dní a prispôsobila som tomu výber svojho oblečenia, ktoré som si zabalila do kufra na svoju výpravu. Avšak plno ľudí si pri predstave Španielska ani neuvedomuje aké rôznorodé je počasie v každej časti krajiny. Nehovoriac o ostrovoch – pri vymenovaní Baleárskych ostrovov je najviac známa Ibiza a Malorka – kde sa klíma výrazne líši od tej tu na Menorke. Napoviem vám, najvyšší bod Menorky má iba okolo 300 metrov nad morom – stačí? Zbytok si určite viete domyslieť aj sami. Ale späť k téme. Čo všetko som za svoj prvý mesiac ešte zažila, okrem nevyspytateľného počasia?  Počas trvania projektu sú povinné 2 tréningy – prvý, ktorý sa uskutočňuje približne do 2 týždňov od príchodu na ESC; a druhý, ktorý je v polovici trvania projektu.

V mojom prípade sme sa presunuli na Malorku, konkrétne do mesta Andratx. Spoznala som ostatných dobrovoľníkov, ktorí vykonávajú dobrovoľníctvo na Ibize a v Katalánsku – konkrétne v Barcelone. Získala som mnoho nových znalostí ohľadom programu ESC, načerpala nové nápady ako reflektovať svoje nadobudnuté znalosti a zistiť svoje kompetencie počas svojho pôsobenia na Menorke. V prípade záujmu a otázok rada poskytnem bližšie a detailnejšie informácie o tom ako to prebiehalo a čo sme sa tam stihli naučiť – kľudne napíšte do komentárov, čo by ste sa radi dozvedeli. Veľkou výhodou bolo, že počas tohto tréningu sme mali taktiež hodiny španielčiny alebo katalánčiny, čo som osobne považovala za prínosné, aby sme nevybehli z cviku a nestratili disciplínu v učení sa jazykov, ktoré sú odteraz súčasťou každého jedného dňa stráveného v našich pôsobiskách. Počas celého tréningu sa využívalo neformálne vzdelávanie a prístup P2P – peer to peer – učenie sa jeden od druhého. 

Po návrate späť na Menorku som sa naplno pustila do všetkých povinností, ktoré ma čakali. Postupne som zisťovala, ako budeme viesť naše hodiny angličtiny, aké aktivity budeme robiť s tou, ktorou skupinkou. Začala som navrhovať vlastné aktivity a zabehávala sa do denných rutín. Pomaly som sa učila slová všetkých pesničiek, ktoré sú súčasťou výuky a snažila som sa zapamätať aspoň pár mien – keďže je tu dokopy približne 150 detí, nie je to úplne jednoduché. Mnoho rán a večerov som strávila prípravou materiálov – v tomto období hlavne výrobou vianočných objektov. Zažila som úsmevné chvíle a dostala veľa objatí a božtekov na rozlúčku, avšak po skončení pracovných povinností na mňa občas doľahol smútok za domovom a priateľmi. Hovoriť, že odísť niekde na dlhšie obdobie je jednoduché, by bolo veľmi zavádzajúce. Sama som zvyknutá tráviť čas v cudzích krajinách – bývala som už vo Francúzsku, Belgicku či dlhodobo v Česku.

Avšak Španielsko je výnimočné – je to krajina, ktorej jazyk ešte neovládam a preto je občas každodenný život komplikovanejší. Avšak mňa to neodrádza od fungovania a určite preto nestrácam úsmev na tvári.Skôr ma to motivuje objavovať nové zákutia ďalšieho cudzieho jazyka a napredovať rýchlejšie ako by to bolo pri zapísaní sa na klasický jazykový kurz na Slovensku. A práve zdokonaľovanie sa v cudzom jazyku, prípadne cudzích jazykoch je neodmysliteľnou súčasťou tohto dobrodružstva. Ako súčasť podpory poskytovanej každému dobrovoľníkovi sa v položkách vyskytuje aj kurz cudzieho jazyka – v mojom prípade sú to 3 hodiny španielčiny týždenne. Okrem toho je to každodenný styk s jazykom a navyše moji supervízori ku mne hovoria denne španielsky, takže znalosti jednoznačne absorbujem veľkou rýchlosťou. Byť  bilingválny v tejto dobe  nestačí, a vie to aj Európska únia. Z môjho pohľadu si nie som istá či stačí byť kompetentní v troch jazykoch. Preto si myslím, že každý jazyk, ktorý dokážeme zvládať aspoň na komunikatívnej úrovni a sme schopní ho využívať pri našej práci nám pomôže získať výhodu na trhu práce. 

Budem rada, ak dostanem spätnú väzbu a poviete mi, o čom by ste si radi prečítali, a ja tak budem môcť do svojich príspevkov zakomponovať vaše požiadavky. 

Pozdravujem z aktuálne slnečnej Menorky. A čoskoro navidenou! 

Projekt je finančne podporený programom Európsky Zbor Solidarity.