Ako bolo na projekte Emotion without words v Lodži?

Ahoj,

ako som sľúbil, posielam feedback z projektu Emotion without words 🙂 Začnem hosťujúcou organizáciou. Tá chcela projekt začať tým, že nám zabezpečila cestu do Lodže súkromným prepravcom. Šoférovi síce nadiktovali ako miesto vyzdvihnutia Košice, ten však trafil do poľských Košíc pri Krakowe. Tak sa stalo, že naša slovenská skupinka strávila skoro celý deň v metropole východu čakajúc, čo sa vlastne bude diať. Som rád, že sa to nakoniec vyriešilo, ak by to totiž nestihli do 23.30 (kedy išiel posledný vlak naspäť do Martina), bol som pripravený vrátiť sa domov. Našťastie tu bola veľmi nápomocná koordinátorka Bianca, ktorá nám sprostredkovala neplánovanú utužovaciu teambuildingovku.

Následná nočná osemhodinová cesta do Lodžu bola hrozná. Nikto z nás už nevedel akú polohu na spanie má zvoliť. Keď sme tam nakoniec prišli, unavených a zničených nás zaviedli do toho akože "hotela" (vraj museli na poslednú chvíľu ten skutočný hotel odrieknuť). Ja som si už myslel, že toto je jeden z tých projektov "na papieri" a že nasledujúci deň pôjdem domov. Raňajky boli otrasné, nikto sa neodvážil jesť to zatuchnuté jedlo, čo tam podávali a organizátorka, čo nás mala vyzdvihnúť meškala, takže to vyzeralo fakt zle. 

Od tohto okamihu sa veci radikálne obrátili, organizátori nás zaviedli do officu kde sa celý projekt konal, predstavili nám poľských účastníkov, trénera Kamila a hlavne reštauráciu, kde sme mali obedy a večere (vďaka bohu!), vtedy som si povedal, že no dobre, asi to bude normálny seriózny projekt, len s dosť blbým štartom.

Odvtedy im už nemám čo vytknúť, normálne s nami komunikovali a organizátroka nám dokonca požičala svoje vlastné riady, aby sme mohli pripraviť halušky na prezentáciu Slovenska. Program sa mi veľmi pozdával. Kamil síce nebol profesionálny tréner, ale ja osobne proti štýlu, akým nás viedol nič nemám. Záverečné vystúpenie bolo super zážitkom. Tento projekt mi dal veľa aj po osobnostnej stránke. Kto však očakával, že sa budeme viac venovať téme migrácie, mohol byť trochu sklamaný. Bolo to hlavne o synchre a choreografii.

Tým, že neprišiel maďarský tým a Poliaci len dochádzali, tak sme sa cítili, ako slovenská skupinka, trochu izolovaní. Veľká vďaka patrí poľským účastníkom, ktorí sa naozaj snažili a sprevádzali nás po meste, po pamiatkach a pod., dokonca nám na konci aj dali každého portrét, ktoré namaľovali dve účastníčky. Myslím, že to dosť potiahli.

Celkové hodnotenie: mne sa projekt páčil, aj mi veľa dal, ale organizácia mohla byť aj lepšia, zas to ale kompenzovali ochotou a snaživosťou a veľká vďaka patrí poľskému teamu a samozrejme našim slovenským účastníkom, boli najlepší!

Teraz k vysielajúcej organzácii, Youthfully Yours; nemám čo vytknúť, veľká vďaka patrí koordinátorke Biance, ktorá nám pomáhala ako mohla a v tej zapeklitej situácii v úvode nám dala short intro Košíc 😀 Možno by som doporučil uvítacie balíčky - nejaké materiály o vašej organizácii, ktoré je možné použiť na “country presentation”, prípadne zabezpečovať dopravu vo vlastnej réžii, skrátka nejaká protihodnota za ten príspevok. Na druhej strane chápem, že je to aj spôsob, ako zabrániť, aby sa ľudia odhlasovali na poslednú chvíľu. To len také zamyslenia. 

Tak vďaka za tento projekt, myslím si, že sa nám všetkým moc páčil.

Martin