Začiatok

Písal sa magický utorok 5.11.2019 a ručičky na hodinkách odbili presne 2:37 – čas, kedy sa väčšina ľudí mení na svojich obľúbených hrdinov snívajúc o jednorožcovi, či hrade z donutov. Poniektorí ostávajú pri „klasických“ snoch, kedy padajú do králičej nory a nohami vo vzduchu sa snažia zmierniť pád, ktorý nakoniec ani nikdy nenastane. Kým oni, obracajúc sa na druhú stranu boku dúfajúc v koniec tejto hrôzostrašnej predstavy toho, čo by na nich čakalo na dne, ja sedím na letisku vo Viedni. Keďže polovica môjho života je zabalená v kufroch stojacich vedľa mňa, je ťažko zatvoriť oči a skúsiť sa ponoriť do mojich vlastných predstáv, aspoň na chvíľočku, aj keď moje viečka sú spútané neutíchajúcou únavou. Pri odbití siedmej hodiny už budem sedieť v lietadle smerujúcom do mojej prestupnej destinácie – Madridu, odkiaľ sa ďalej vyberiem do konečnej destinácie nazývanej krásna a unikátna Menorka. Ostrov, ktorý ako prvý z celého Španielska zažíva východ slnka. A prečo tam vlastne letím? Príbeh sa akosi začal písať sám, keď som sa rozhodla absolvovať projekt v rámci Európskeho zboru solidarity, predtým ako razantne a nenávratne vstúpim do sveta riadne pracujúcich. Každopádne, z určitej časti si myslím, že som si túto ponuku aj sama privolala. Už pri učení na svoje záverečné magisterské skúšky som si hovorila, že hneď ako to ukončím sa jednoducho presťahujem na ostrov a skúsim nájsť stratený vnútorný pokoj. Určite dobre viete, že pri vyslovení týchto slov som tomu sama veľmi neverila (veď dostať sa len tak niekde na ostrov nie je v praxi také jednoduché ako to ide ľahko z plných pľúc vysloviť), ale slovo dalo slovo a po absolvovaní pohovoru na pozíciu dobrovoľníka, zastavajúc pozíciu učiteľa anglického jazyka prostredníctvom neformálneho vzdelávania pre deti vo veku od 3 do 15 rokov, ako by som mohla povedať nie? Jazyky sú už predsa od detstva mojou vášňou, a najnovším prírastkom na mojom liste bola práve španielčina. Je zaujímavé, že niektoré dvere sa otvoria bez zbytočného tlačenia na pílu. Ako sa predsa hovorí, čo má stať, stane sa. Verím, že osud ma z nejakého dôvodu (ktorý doposiaľ ešte samozrejme nepoznám) poslal na toto magické miesto. Čo mi celý rok na ostrove prinesie? To je otázka, ktorú si spoločne zodpovieme o rok. 

Ale skúsme ísť na to pomalšie. Mnoho z vás už určite neraz videlo pojem alebo skratku ESC – European Solidarity Corps, alebo po našom Európsky zbor solidarity. Úplne na začiatok a v jednoduchosti: je to možnosť pre mladých ľudí vo veku od 17 (je možné sa registrovať vo veku 17 rokov, ale na projekt sa môže vycestovať až po dovŕšení 18 rokov) do 30 rokov stráviť až 12 mesiacov v zahraničí podieľajúc sa na projektoch v rôznych oblastiach – pomoc pri predchádzaní prírodným katastrofám alebo projekty zamerané na obnovu po prírodnom nešťastí; riešenie sociálnych problémov vyskytujúcich sa v rámci komunít; projekty zamerané na migráciu: pomoc v centrách žiadateľov o azyl alebo iné aspekty práce s migrantmi, a mnoho iných… V minulosti sa mladí ľudia zúčastňovali Európskej dobrovoľníckej služby (EDS/EVS), ktorá bola súčasťou programu Erasmus +. Avšak od konca roku 2018 sa práve ESC stal hlavnou iniciatívou poskytujúcou dobrovoľníctvo pre mladých ľudí. 

Určitým rozdielom medzi predtým fungujúcou EDS a terajším ESC je fakt, že Európsky zbor solidarity je SAMOSTATNÝ PROGRAM s VLASTNÝM ROZPOČTOM, pričom EDS bola súčasťou Erasmus +. Ako už pri názve EDS na prvý pohľad rezonovalo, že hlavnou náplňou bola dobrovoľnícka činnosť, pri ESC sa aktivity rozšírili aj na projekty v oblasti solidarity. Na zhrnutie, okrem dobrovoľníckej činnosti a projektov v oblasti solidarity môžeš v rámci ESC realizovať stáž alebo sa zamestnať.  

Jedným z hlavných cieľov projektov organizovaných pod záštitou ESC je prospech komunity a v konečnom dôsledku aj všetkých ľudí v Európe. Existujú dobrovoľnícke a pracovné projekty Európskeho zboru solidarity (ale túto tému si necháme nabudúce). Ak už niekto predtým absolvoval dlhodobú dobrovoľnícku činnosť (trvajúcu viac ako 2 mesiace) financovanú Európskou dobrovoľníckou službou, nemá oprávnenie absolvovať ďalšiu dlhodobú dobrovoľnícku činnosť financovanú Európskym zborom solidarity! Takáto osoba, sa ale môže zapojiť do iných činností zboru, ako sú stáže, pracovné miesta, projekty v oblasti solidarity a dobrovoľnícke tímy (dobrovoľnícke aktivity až pre 40 ľudí v oblastiach s vysokou prioritou). Na konci projektu dobrovoľník získava osvedčenie Európskeho zboru solidarity, ktorým sa potvrdí jeho účasť na danej činnosti, tzv. Youthpass. 

Aby som to hneď na začiatok neprehnala s enormným množstvom faktov, ďalšie informácie si musíme nechať aj nabudúce.

Určite sa môžete tešiť na zážitky a každodenné činnosti, ktoré sa vám pokúsim čo najlepšie priblížiť.

¡Hasta pronto!