fbpx
Menu Zavrieť

I care - CHORVÁTSKO

Naše dobrodružstvo začalo spoločnou cestou jedným veľkým transferom plným mladej nadšenej slovenskej delegácie, ktorá túžila po vypnutí a chcela urobiť niečo pre seba po dlhom čase izolácie, neistoty, depresie a odpojenia od ostatných mladých ľudí. Projekt, ktorého sme sa zúčastnili prebiehal v krásnom prostredí dedinky Veliki Žitnik. Dá sa povedať, že táto dedinka sa nachádza na konci sveta a to nielen pretože každý účastník mohol pocítiť silné spojenie s prírodou už od prvého momentu, ale zároveň plný signal, či možnosť zapnúť si dáta boli väčšinou raritou. Takisto cesty boli prázdne, bez rušenej premávky áut, všade vládlo ticho, bolo možné doslova cítiť prírodu a kochať sa zelnou trávou a stromami. Navyše spojenie s ľuďmi okolo a prítomným okamihom bolo silné. Program tohto projektu pozostával z aktivít zameraných na Maslowovu pyramídu potrieb (fyzická potreba, potreba bezpečia, sociálna potreba, potreba ocenenia a sebaaktualizácie). Každý deň sme zažili niečo nové, čelili sme rôznym dobrodružstvám, prekračovali sme naše limity, posilňovali svoju sebadôveru a vybudovali sme medzi sebou silné vzťahy. Naučili sme sa prezentovať ostatným svoje nápady, myšlienky, názory no zároveň tolerovať ostatných a dôverovať. Najvýnimočnejšie aktivity podľa môjho názoru boli: praktizovanie jógy s využitím rôznych dýchacích techník a mantier, turistika na blízky kopec Krčmar, z ktorého sme mali krásny výhľad na okolie a po ktorom sme mali spoločný piknik, no a samozrejme lezenie na skaly v národnom parku Velebit. Pre väčšinu účastníkov bola toto ich prvá skúsenosť s lezením. Osobne sa mi veľmi páčil fakt, že napriek veľkému strachu niektorých, či doslova zlomenej ruke  VŠETCI vyskúšali túto aktivitu, dotkli sa skaly, pocítili ten moment adrenalínu, silného spojenia a zodpovednosti. Bola som veľmi hrdá na nás všetkých.  

Skoro každý večer, sme zapálili oheň, rozprávali sa, tancovali, spievali a jednoducho trávili čas spolu. Páčilo sa mi každodenné vytvorenie kruhu ľudí sediacich na tráve jeden vedľa druhého. V tejto zostave sme zdieľali svoje skúsenosti, ktoré sme zažili či postrehli počas celého dňa. Vedieť ako sa ostatní cítili pôsobilo na mňa inšpirujúco a zaujímavo.  

Keby som mala zhrnúť celý projekt iba jedinou vetou povedala by som, že každý jeden z nás sa naučil niečo o sebe či ostatných a získal nezabudnuteľnú skúsenosť! 

“Ľudia zvyknú zabudnúť veľa vecí, ale nikdy nezabudnú na dobrodružstvo! “ 

Our adventure began with one big transfer full of young excited Slovakia delegates who wanted to turn off and do something for themselves after such a long time of isolation, insecurity, depression and disconnection. The whole project took place in the beautiful surrounding of the rural area of Veliki Žitnik. It was located at the edge of the world. Each participant could feel strong connection with the nature right from the first moment. Not just because of having full signal or internet connection was rarity but also because of the empty streets, quietness, smell of nature and green green grass, trees. Also connection with people and present moments were strong. Program of the project consisted of the Maslow s pyramid of needs (physical, security, social, esteem and self actualization). Each day was focused on activities connected to those needs. We explored new, faced adventure, exceeded our limits, empowered our esteem and build strong relationships. We learned to present our ideas, thoughts, opinions to others, to tolerate and trust. Most special activities in my opinion were practicing yoga (with various breathing techniques and mantras), hiking to nearby peak Krčmar (where we had also picnic and saw really nice views from the top) and of course climbing the rock in national park Velebit. For the most of the participants it was their first experience and I liked the idea that even though there were people who were profoundly scared, or had actually broken hand, all of us tried, touched the rock, felt the moment of adrenaline, strong trust  and responsibility. I was so proud of all of us. Almost every evening we set the fire, talked, danced, signed and simply just spent time together. I loved the idea of making daily circle of people sitting on the grass and sharing experience from the day. It was so inspirative  and interesting to know how others felt the exact day. To conclude this in one sentence I would like to say that everyone of us learned something about himself or herself and gained unforgettable experience - “People forget a lot of things but they never forget an adventure”.