Disconnect to reconnect

Taliansko. Človek si predstaví krásne more, slnko a dovolenku na pláži, no pre náš slovenský tím to bol pravdupovediac šok, ktorý nám prvý deň spôsobil zmenu srdcového rytmu. Náš projekt s názvom Disconnect to reconnect sa totižto odohrával na farme v kopci neďaleko mestečka Passignano sul Trasimeno. So Slovákmi sme však spojili sily, potlačili predsudky o vonkajších sprchách či weckach a vrhli sa do dobrodružstva s takým zápalom, že sme vyhrávali čo sa dalo. Treba spomenúť, že náš šesťčlenný tím pozostával z úplne rozdielnych ľudí, takže naša rodina mala zastúpenie a talent v širokých okruhoch. 

Prvotné zoznámenie so Španielmi a Lotyšmi prebehlo vo vlaku smerom z Ríma. Keďže sme mali prestupy, podarilo sa nám vystúpiť o zastávku ďalej a tým sme zbúrali počiatočné zábrany. V takejto uvoľnenej atmosfére nás našli organizátori, ktorí si nás už odviezli na vŕšok s ovečkami, kde sme sa zoznámili aj s Talianmi, Rumunmi a Francúzmi. Po vystúpení sme zistili, že budeme spávať v stanoch po 6 -tich aj s ďaľšími účastníkmi, čo robilo tento projekt o to zaujímavejším. Predsa len keď sa ráno zobudíte s tím, že po vás lezie kobylka alebo idete spať tak, že zakopnete o ďalších 5 národností keďže elektrika v takých výškach nie je samozrejmosťou, tak vás to ovplyvní aj v ďalšom živote.  

Ako výzvu nám dali, že si máme vyskúšať fungovanie na 10 dní s jedným 100% nabitím baterky na mobile. Potom nám nabíjačky odložili a my sme pocítili pravé posolstvo tohto projektu- skúsiť sa spojiť s prírodou namiesto spojenia sa s technológiami , ktoré nás ovplyvnili natoľko, že zabúdame bežne konverzovať.  Počas pikniku, ktorý prebiehal medzi olivovníkmi sme diskutovali o tom ako  sa vyhnúť nátlaku aplikácií a reklám, či hľadať výhody a nevýhody technológií. Vždy sme nakoniec dospeli k záveru, že technické vymoženosti nás posúvajú vpred, len im treba vytýčiť hranice. Vtipné energizers nás vždy nakopli, no prekvapilo ma objímanie stromov, či pravidlo typu – nezabíjaj hmyz. Musím však uznať, že sama som si všimla zmenu. Keď po mne liezol mravec, už viac som ho neťapkala do nemoty ale seriózne položila na zem a dala mu voľnosť ! 

Netreba zabudnúť spomenúť aj na dvojmesačných dobrovoľníkov z celého sveta, ktorých bolo asi 30 a podieľali sa s nami na aktivitách, logistike a dokumentovaní týchto nezabudnuteľných momentov. Napríklad nám pripravovali pravú taliansku pizzu či robili workshop na tému postavenie žien v spoločnosti. Takisto pripravili večernú vatru kde sme mali predstaviť a zahrať mýty či báje našich krajín. U nás vyhrala Báthorička, ktorej sme prifarbili životopis a tak zožala úspech. Šťastná to žena. Inokedy sa stalo, že sme večery trávili v neformálnych konverzáciách, hlbokých rozhovoroch kde ste sa dozvedeli jedinečné životné príbehy alebo tancoch až do rána. Intercultural nights, kde sme mali predstaviť milované Slovensko dopadlo na výbornú a myslím, že nie jeden dobrovoľník si spomenie ešte na vôňu tradičnej borovičky.