Prevencia obchodovania s ľuďmi

Obchodovanie s ľudmi III./1583 slov / cieľová skupina: pracovníci s mládežou, mládežnícky vedúci

Riešenie problematiky obchodovania s ľuďmi je jednou zo strategických priorít pre Európsku komisiu a pre členské štáty Európskej únie.[1]

Zásady prevencie obchodovania s ľuďmi:

-- interaktivita (aktívne zahrnutie cieľovej skupiny do činnosti, kombinácia teoretických a praktických techník, dôležité otázky, posolstvá, ktoré majú zaznieť, aktivity, modelové situácie);
-- partnerstvo (rešpekt k názorom členov skupiny, otvorenosť, porozumenie);
-- dôvera (vytvoriť atmosféru bezpečia v skupine založenú na rovnosti, rešpektovaní sa, porozumení, otvorenosti a dôvernosti vo vnútri skupiny, uzavretosť navonok – nevynášanie);
-- posilnenie (nácvik sociálno-psychologických spôsobilostí, zvyšovanie sebavedomia, poskytnutie informácií, podpora, facilitácia);
-- flexibilita v súvislosti s meniacimi sa trendami (monitorovanie trendov a zmien v problematike a následná úprava a prispôsobenie aktivít);
-- facilitácia lektora (znalosť problematiky, vyjadrovanie záujmu k názorom iných, používanie adekvátneho jazyka, formulovanie otázok a odpovedanie na otázky, priebežné zhrnutie diskusie, vyjadrenie pochvaly za spoluprácu, vyhodnotenie a uzavretie diskusie).

Ciele prevencie obchodovania s ľuďmi:

-- zvýšiť informovanosť a povedomie cieľovej skupiny o danej problematike;
-- vysvetliť mechanizmus a charakteristické znaky obchodu s ľuďmi;
-- poskytnúť užitočné rady, ako sa vyhnúť možnému zneužitiu pri práci či pobyte v zahraničí;
-- zvýšiť sebavedomie a schopnosť robiť vlastné rozhodnutia tým, že poskytneme nové informácie a zlepšíme niektoré zručnosti.[1]

Aby bola prevencia obchodovania s ľuďmi úspešná, mala by byť zameraná na tri oblasti:
- miesta, lokality kde prevažne dochádza k obchodovaniu s ľuďmi (ide najmä o väčšie mestá, ktoré sú spojené s vyššou anonymitou páchateľov a obetí);
- miesta, z ktorých páchatelia najčastejšie verbujú svoje potenciálne obete;
- na výsledky typológie obete (cieľová skupina páchateľov).[2]

Program ochrany a podpory obetí obchodovania s ľuďmi

Obetiam obchodovania s ľuďmi poskytuje Slovenská republika ochranu a pomoc, tým že vytvorila Program ochrany a podpory obeti obchodovania s ľuďmi. Cieľom tohto programu je poskytnúť potrebnú pomoc obchodovaným osobám, sprostredkovať im ochranu práv, dôstojnosti, slobody. Ďalším cieľom je iniciovať ich k tomu, aby podávali svoje svedecké výpovede, ktorými pomôžu kompetentným orgánom pri odhaľovaní, stíhaní, usvedčovaní páchateľov trestného činu. Aby všetky zainteresované subjekty postupovali rovnako bolo uverejnené Nariadenie, ktoré upravilo a definovalo potrebný rozsah, podmienky, za ktorých sa poskytuje podpora a ochrana obetiam obchodovania s ľuďmi. Toto nariadenie zároveň aj upravilo úlohy, koordináciu a zodpovednosť jednotlivých postupov. Tento program sa týka nielen obetí obchodovania s ľuďmi, ktorí sú občania Slovenskej republiky, ale týka sa aj cudzincov alebo iných osôb, ktoré nemajú štátnu príslušnosť a stali sa obeťami obchodovania s ľuďmi.[4]

Program ochrany a podpory obetí obchodovania s ľuďmi zahŕňa komplexnú starostlivosť o obete obchodovania s ľuďmi a tá pozostáva z týchto bodov:

1. izolácia z kriminálneho prostredia;
2. poskytnutie možnosti anonymného ubytovania;
3. rekvalifikačné kurzy a vzdelávanie;
4. možnosť poskytnutia zaradenia do programu ochrany svedkov;
5. psychoterapeutické služby;
6. právne poradenstvo – ide o bezplatné právne poradenstvo a zastupovanie počas trvania trestného konania;
7. možnosť poskytnutia finančného odškodnenia;
8. 90-dňová doba reintegrácie;
9. poskytnutie pomoci pri dobrovoľnom návrate do SR – zabezpečenie cesty, náhradných cestovných dokladov;
10. 90-dňová doba krízovej starostlivosti,
11. komplexná starostlivosť poskytnutá počas celého trvania trestného konania;
12. finančná podpora – napríklad pri ubytovaní, oblečenia, strava, psychologická, právna, zdravotná pomoc;
13. sociálna pomoc;
14. psychosociálne poradenstvo;
15. zdravotná starostlivosť.[5]

Ak ide o obeť cudzinca zahŕňa program ochrany a podpory obete obchodovania s ľuďmi ďalšie body ako napríklad:
- legalizácia pobytu na území SR;
- tlmočenie;
- starostlivosť poskytovaná obete na návrat do svojej krajiny pôvodu.[6]

Reintegračný program zahŕňa rôzne aktivity a služby, ktoré poskytuje pomáhajúci pracovník v prospech klienta. Účelom je zlepšenie jeho súčasnej pozície. Obsahuje rôzne typy poradenstva, aktivít, sociálnej pomoci, nástrojov, ktoré pomáhajú klientovi v jeho procese socializácie a pri dosiahnutí stanovených cieľov. Úlohou reintegračného programu je ochrániť klienta, minimalizovať dôsledky trestného činu, zabrániť opakovanej viktimizácii, dodržiavať práva klienta. Reintegračný program nevykonáva činnosti za klienta, ale je mu nápomocný. Pomáha mu zorientovať sa v spoločnosti, v poznaní seba samého, prostredia, svojich schopností a možností.[7]

Reintegračný program má tieto ciele:
- pomoc obetiam obchodovania s ľuďmi vrátiť sa do aktívneho, normálneho života;
- získať naspäť svoju slobodu a dôstojnosť;
- znova zodpovedať za svoj život;
- pomôcť získať obetiam obchodovania s ľuďmi stratenú dôveru v seba, v svoje okolie, v svoje schopnosti a podobne.[8]

Organizácie boja proti obchodovaniu s ľuďmi:

Veľmi dôležitú a nenahraditeľnú funkciu pri boji proti obchodovaniu s ľuďmi majú rôzne mimovládne organizácie. Sú autonómne vo vzťahu k štátu a jeho inštitúciám preto vyvolávajú u ľudí väčšie pocity bezpečia a dôvery, pretože mnohé obete majú s políciou zlé skúsenosti. Polície v mnohých krajinách sa snažia, čo najrýchlejšie uzavrieť prípad obete obchodovania s ľuďmi. Mimovládne organizácie kladú väčší dôraz na poskytnutie pomoci obetiam formou rôznych sociálnych služieb, ktoré im pomôžu prekonať prežitú traumu a strach. Až keď má obeť pocit bezpečia dokáže ľahšie kooperovať s políciou.[9]

Proti tejto problematike obchodovania s ľuďmi sa zapojili do boja organizácie ako UNODC v spolupráci s Medzinárodnou organizáciou práce (ILO), Medzinárodnou organizáciou pre migráciu (IOM), Organizácia spojených národov Detský fond OSN (UNICEF), Úrad OSN Vysoký Komisár pre ľudské práva (UNHCHR) a Organizácie pre bezpečnosť a Spoluprácu v Európe (OBSE) a začali globálne iniciatívy na boj proti obchodovaniu s ľuďmi (UN.GIFT) v marci 2007.[10]

Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM)

Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM) spolu s Ministerstvom vnútra SR po dohode s akciovou spoločnosťou T-mobile Slovensko, a.s. 1. 7. 2008 zriadili bezplatnú Národnú linku pomoci obetiam obchodovania s ľuďmi.

Telefónne číslo na túto linku je 0800 800 818.

Táto linka slúži pri poskytovaní preventívnych informácií pri vycestovaní do zahraničia, slúži tiež pri nadväzovaní prvého kontaktu s možnou obeťou obchodovania s ľuďmi i pri sprostredkovaní pomoci. Národná linka pomoci obetiam obchodovania s ľuďmi bola spropagovaná verejnosti pomocou masovokomunikačných prostriedkov, internetových stránok, v projekte „infomobil“ a pomocou plagátov. Plagáty boli uverejnené v prostriedkoch mestskej a prímestskej dopravy, v pobytových táboroch, Záchytnom tábore Humenné, na informačných tabuliach, Integračnom stredisku Zvolen, v budovách Policajného zboru a podobne.[11]

Ciele národnej linky sú:
- identifikovať možné obete obchodovania;
- poskytnúť odborné poradenstvo v súvislosti s prevenciou a bojom proti obchodovaniu;
- pomáhať organizáciám a inštitúciám pri identifikácii počtov prípadov obchodovania;
- informovať o možných rizikách, ktoré súvisia s prácou vykonávanou v zahraničí;
- poskytnúť informácie o rôznych možnostiach pomoci;
- overovať agentúry, ktoré sprostredkúvajú prácu v zahraničí;
- poskytovať informácie o obchodovaní s ľuďmi tým cieľovým skupinám, ktoré ďalej informujú potenciálne obete.[12]

Služby tejto národnej linky poskytuje odborný personál, ktorý prešiel odborným školením. Títo pracovníci spĺňajú aj kritéria stanovené IOM pre výkon činnosti. Týka sa to ich skúsenosti, bezúhonnosti, odbornej spôsobilosti. Informácie podávajú pracovníci v slovenskom jazyku, anglickom jazyku, nemeckom jazyku a v 14-tich ďalších rôznych jazykoch. Konzultáciu s tlmočníkom je potrebné si dohodnúť 48 hodín dopredu. Telefonické hovory sa zaznamenávajú a mesačne vyhodnocujú. [13]

Okrem vyššie spomenutých medzinárodných organizácii sa tejto problematike a jej prevencii venujú aj iné neziskové organizácie pôsobiace na Slovensku. V nasledujúcich odsekoch si ich stručne opíšeme.

Iné neziskové organizácie pôsobiace na Slovensku

Slovenská katolícka charita - realizuje osvetu a preventívne prednášky s cieľom rozšíriť informácie, rozdať brožúry a číslo na linku pomoci obetiam obchodovania s ľuďmi.[14] V roku 2008 sa začala podieľať na plnení a realizácií Národného programu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorý je zameraný na boj s obchodovaním s ľuďmi. Okrem vyššie spomenutých úloh sa zaoberá aj reintegráciou obete obchodovania s ľuďmi, vyhľadáva možné budúce obete na rôznych rizikových miestach. Obetiam obchodovania ponúka Slovenská katolícka charita komplexnú pomoc, ktorá začína vybavovaním dokladov, poskytnutím

zdravotnej, sociálnej, psychologickej starostlivosti a končí až poskytnutím utajeného ubytovania. Okrem toho charita pomáha ľuďom úspešne ukončiť vzdelanie alebo dosiahnuť vyššiu kvalifikáciu.[15]

Kultúrne združenie Rómov Slovenska – cieľom ich projektu bolo zlepšiť účinnosť a adresnosť rôznych prevenčných opatrení problematiky obchodovania s ľuďmi rómskych komunít.

Občianske združenie Nová cesta – preventívne aktivity toto združenie zameralo na rómske komunity na východnom Slovensku.

Asociácia komunitných centier – vykonávala preventívne aktivity na strednom a východnom Slovensku s cieľom vystríhať budúce možné obete obchodovania s ľuďmi.[16]

PhDr. Dana Rosová, PhD.: odborníčka s dlhoročnou praxou v oblasti prevencie sociálno-patologických javov/ obchodovania s ľuďmi, rasizmu, extrémizmu, šikanovania, drogových závislostí, porúch správania/ a poradenstva, lektorujem sociálno-psychologické výcviky.

[1] CLARKE, S. 2013. Trafficking in human beings. Luxembourg: Publications Office of the European Union.

[2] ROSOVÁ, D. 2013. Význam sociálnej práce v prevencii obchodovania s ľuďmi. In: Obchodovanie s ľuďmi – prevencia, výskum, prax. Zborník príspevkov z konfrencie. Nitra: STORM, 2013, s. 39-45.

[3] ČEČOT, V. 2012. Typológia obetí, triedenie informácii a cielená prevencia – základný predpoklad úspešného boja proti obchodovaniu s ľuďmi. Sociálna prevencia. 2012, 7 (1), 14 - 15.

[4] KUBOVIČOVÁ, K. 2013. Identifikácia obetí obchodovania s ľuďmi v procese medzinárodnej ochrany a nútených návratov v Slovenskej republike. Bratislava: IOM Medzinárodná organizácia pre migráciu.

[5] ČEČOT, V. a kol.2013. Obchodovanie s ľuďmi alebo Otroctvo 21. storočia. Sládkovičovo: Vysoká škola v Sládkovičove.

[6] ROSOVÁ, D. 2015. Vybrané kapitoly z prevencie v sociálnej práci. Košice: UPJŠ.

[7] HATAŠOVÁ, E. 2013. Rezultát pôsobenia vývojových a sociálnych faktorov v neintegračnom procese obetí obchodovania s ľuďmi. In: Obchodovanie s ľuďmi – prevencia, výskum, prax. Zborník z odbornej konferencie. Nitra: Združenie STORM, s. 23-32.

[8] BEZÁKOVÁ, B. 2010. Pomoc obetiam obchodovania s ľuďmi. Charita, Fenomén obchodovania s ľuďmi[online]. 2, 7 - 8. [cit. 2014-11-15]. Dostupné z: http: //www.charita.sk/docs/pdf/ch02_2010-web.pdf

[9] FARKAŠOVÁ, K. 2007. Jeden svet na školách. Metodická príručka pre učiteľov stredných škôl [online]. Bratislava, [cit. 2014-11-20].

[10] BUDDENBERG, D. UN.GIFT Human Trafficking: An Overview, Human Trafficking a Crime That Sames Us All [online]. New York: United Nations Office on Drugs and Crime, 2008. [cit. 2015-01-12]

[11] ČEČOT, V. a kol. 2013. Obchodovanie s ľuďmi alebo Otroctvo 21. storočia. Sládkovičovo: Vysoká škola v Sládkovičove.

[12] VARGA, T.2013. Návratová a reintegračná asistencia obchodovaním osobám. Trendy a prax z pohľadu IOM Bratislava. In: Obchodovanie s ľuďmi – prevencia, výskum, prax. Zborník z odbornej konferencie. Nitra: Združenie STORM, s. 14-22.

[13] Tamže.

[14] MÁTEL, A., M. SCHAVEL. a kol. 2011. Aplikovaná sociálna patológia v sociálnej práci. Bratislava: Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety.

[15] BARTOŠOVÁ, A. 2013. Chudoba hra v prospech obchodníkov s ľuďmi. Charita, Téma obchodovanie      s ľuďmi [online]. 2013, 22(3), 8 - 9. [cit. 2014-11-15]. Dostupne z: http: //www.charita.sk/docs/pdf/charita_03_2013_web.pdf

[16] MÁTEL, A., M. SCHAVEL. a kol. 2011. Aplikovaná sociálna patológia v sociálnej práci. Bratislava: Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety.