ŽIVOT NA MENORKE

Každý národ má svoje jedinečné špecifiká a perličky 😀 Vieš, že v Španielsku je zaužívané používať namiesto slova jogurt pomenovanie danone – čiže názov konkrétnej značky? Alebo, že ak si chceš vypýtať vreckovku použiješ slovo kleenex – čo je taktiež značka vreckoviek – namiesto klasického slova pañuelo: Me puedes dar un kleenex, por favor? Celkom fór čo? O tomto si možno už počul – turistov nazývajú guiris – ale iba tých z Európy, ktorí nehovoria španielsky, a ľahko sa z nich stanu červené paradajky po vyvaľovaní sa na slnku 😀 Som ja teda tiež guiri? Čo myslíte?

A tak si po bežnom dni na pláži zájdeš na nejaké to pivo nie? Nebuď prekvapený ak ťa čašník v lokáli nazve „kráľom“ – Que quieres rey? alebo ak si žena tak „kráľovnou“ – Que quieres reina? Rada nad zlato: Neber to ako spôsob flirtovania. Je to ich spôsob bytia. Rovnako ako je úplne prirodzené, že sa ťa pri rozhovore budú dotýkať a trošku ti vstupovať do tvojho osobného priestoru. Nekončiaci temperament prítomný v ich žilách sa takto dostáva na povrch a prejavujú každú emóciu intenzívnejšie ako sme na to zvyknutí. Ak nemáš rád besitos〈božteky〉na líčka – možno je lepšie head to the north alebo ako hovoríme po našom zamieriť na sever.

     

Si zvedavý ako reagujú na to, keď poviem, že som zo Slovenska? Tak úplne nedávny príklad konverzácie s jedným starším pánom pôvodom z Argentíny, ale žijúceho na Menorke.

• A odkiaľ to si?
• Zo Slovenska.
• Aaaah, Praha, že?

Alebo z iného súdka. Ešte v januári, keď som utekala na letisko, aby som stihla svoj let do Portugalska, sa ma tetuška sediaca pri okienku pýta:

• A to je Slovensko či Slovinsko?

(pauza) Začal rozhovor tetušky s inou tetuškou sediacou vedľa, kedy jej vraví: A to Slovensko, to je v Európskej únii? Tetušky samozrejme rozprávali španielsky, lebo si mysleli, že im nerozumiem. Ale ja som rozumela a nedalo mi nepousmiať sa.

 

Myslím si, že každý, kto žil určitý čas v inej krajine, sa s podobnými situáciami istotne stretol. Aj takéto perličky sú niečo, čo si odnesieš vo svojom batôžku späť domov. Lebo každý deň ťa naučí niečo nové a prinesie tie unikátne spomienky, pri ktorých sa budeš usmievať od ucha k uchu o niekoľko rokoch spomínajúc na tvoju ESC. Tak čo – ideme do toho?

Projekt je finančne podporený programom Európsky Zbor Solidarity.