Začalo to v Bratislave. Čakala nás 14-hodinová cesta do Rumunska a myslel som si, že ju nezvládneme. Cesta bola úplná klasika až kým sme neprišli na rumusnké hranice. Tu boli zrazu všetky cesty ako nové a jazdilo sa po nich výborne.

K hotelu sme prišli okolo desiatej večer, kde nás čakal Victor, ktorý nám ukázal izbu a vysvetlil, ako to celé bude prebiehať. Mal k nám prísť na izbu ešte jeden chalan, ktorý prišiel až ráno, lebo im meškal autobus. Spoznali sme sa s ním a bol to frajer. Ráno sme mali prvú session a veľmi som sa hanbil. Nové prostredie, noví ľudia, s ktorými tu budeme dva týždne, a mal som strach že sa nespoznáme alebo budeme mať odlišné názory. Prvý deň prebiehal tak že sme sa spoznávali a mali sme prvé aktivity. Na druhý deň to bolo podobné, ale mali sme medzi to zaradené aj nejaké aktivity a učili sme sa spolupracovať. Prvé dni boli úžasné a jednoduché. Neskôr prišli ťažšie aktivity ako napríklad „paper factory“  a boli sme rozdelení na 4 skupiny a mali sme sa dohodnúť, či postavíme fabriku na rieke alebo nie. Mali sme aj dva výlety. Jeden bol do Rubik Hub-u, kde sme mali prehliadku budovy a stretli sme sa s úspešnými biznismenmi, ktorí nám dali rady, ako si založiť firmu a ako byť úspešný. Druhý výlet bol do Adamasu, kde sme mali stretnutie s dalším úspešným biznismenom, ktorý učil tanec a mal vlastnú spoločnosť. Na tomto výlete sme našvšívili ešte školu Don Bosco. Po oboch výletoch sme mali voľno v mestách čiže sme mali šancu zažiť Rumunsko na vlastnej koži. Najhoršie bolo, keď prišiel posledný deň - plakal som a neveril som tomu, že odchádzam. Takí úžasní ľudia, aj organizátori, aj účastnici…  Všetci boli super.

Dúfam, že niekedy budem mať ešte možnosť zažiť niečo podobné. Určite by som to všetkým odporučil, pretože aj sa niečo nové naučíte, aj veľa nových vecí zažijete. 😁