Naša cesta sa začala v piatok, 24. februára 2023. My – slovenská skupina – sme sa stretli na železničnej stanici v Nových Zámkoch. Niektorí z nás sa už poznali, niektorí nie. Našťastie, naša vzájomná láska k cestovaniu a spoznávaniu nových vecí nám trochu uľahčila rozprávanie. Netrvalo dlho a asi po hodine čakania na stanici konečne dorazil náš vlak.

Naskočili sme dnu, našli svoje miesta a 10 hodinová jazda sa začala. Hrali sme všetky kartové hry, aké si dokážete predstaviť. Rozprávali sme sa, počúvali hudbu a z času na čas sme si aj trochu zdriemli.

Keď sme vystúpili z vlaku, natiahli si nohy a rozhliadli sa, naša projektová koordinátorka Lilit nás odviedla zo železničnej stanice priamo do nášho hostela, ktorý bol len minútu chôdze od nástupišťa.

Lilit nám urobila rýchlu prehliadku hostela a vzala nás na večeru. Naša prvá večera bola nezabudnuteľná, hlavne preto, že na mieste kde sme jedli bol koncert. Po dobrom jedle, odpálených ušných bubienkoch a rýchlej ceste domov sme konečne dostali príležitosť stretnúť našich priateľov z Maďarska a Ukrajiny. Spriateliť sa bolo naozaj jednoduché, každý bol milý a otvorený začať konverzáciu.

Po prvej noci nastal prvý oficiálny deň nášho projektu. Konečne sme sa stretli s našimi poľskými účastníkmi. Prekvapilo nás, že väčšina z nich nebola priamo z Poľska– boli tam ľudia z Tadžikistanu, Kazachstanu a Zimbabwe.

Dopoludnie nášho prvého dňa sme strávili rozprávaním a spoznávaním sa formou teambuildingových aktivít. Po obede sme vyrazili na prehliadku mesta, aby sme Rzeszów spoznali trochu viac.

Náš druhý a tretí deň bol plný fotografovania. Naučili sme sa lepšie fotiť, pracovať so svetlom a kompozíciou a aj upravovať fotografie. Dokonca sme mali kreatívne úlohy, vrátane fotenia podľa tém ktoré nám zadali. Všetci sme sa zabavili, ale bolo to aj veľmi poučné.

Štvrtý deň sme navštívili Rzeszowskie Piwnice - podzemné múzeum - kde sme sa dozvedeli o histórii tohto mesta. Múzeum malo veľa interaktívnych hier, vďaka ktorým bol proces učenia ešte zaujímavejší.

Náš posledný deň bol zo všetkých najdôležitejší – Deň vernisáže. Bol to deň, keď sme zarámovali fotky ktoré sme odfotili deň predtým, odniesli ich do Urban Lab kde sa konala naša vernisáž a prezentovali ich pred približne 40 ľuďmi. Fotografie ktoré sme urobili, mali ukázať problémy spoločnosti v ktorej žijeme a súdiac podľa reakcií našich hostí, všetci sme odviedli veľmi dobrú prácu. Po vernisáži sme si zbalili veci a pobrali sa späť do hostela, stráviť posledný večer s našimi priateľmi.

Keď už hovoríme o večeroch, nikdy neboli nudné. Mali sme mnoho kultúrnych večerov, kde sme sa dozvedeli veľa o krajinách, z ktorých naši noví kamaráti pochádzali. Zatancovali sme si tradičné tance, vyskúšali sme si nové jazyky a ochutnali tie najchutnejšie sladkosti z každej zúčastnenej krajiny.

A potom nastal čas odísť. Lúčenie je vždy ťažké, najmä keď sa lúčite s ľuďmi, ktorí žijú stovky kilometrov od vás. Ale s množstvom objatí a pár slzami v očiach sme to zvládli.

Potom sme naskočili do vlaku, s niekoľkými balíkmi Krowiek v taškách – ale hlavne s množstvom skvelých spomienok.