Príbeh jednej bakalárky (Act Non-Formal vol.2)

BREMEN. NEMECKO. TRAINING COURSE. ERASMUS+. BAKALÁRKA. YOUTHFULLY YOURS SLOVAKIA. BIBI. BIANCA. FILIP. RADKA.

Kde bolo tam bolo, žila raz jedna princezná a bla bla bla. Toto už každý pozná, no nikto nepozná ako sa jedného dňa vybrala moja bakalárka na Training Course do Nemecka.

Jedného dňa som sa rozhodla prihlásiť na tréning podporovaný programom Erasmus+. "S radosťou Vám oznamujeme, že ste boli vybraný zúčastniť sa TC Act Non. Formal 2 v Nemecku". Koho by to nepotešilo. Môj travel plan bol už čiastočne pripavený, keďže som vedela, že z Košíc to lieta do Nemecka za malý peniaz.

03.45. Budík. Cesta na letisko. Šlofík na letisku. Let. Kolín. Nemecko. Bakalárka. Zrušený vlak, o ktorom som si myslela, že nemôže meškať ani sekundu, pretože sme v Nemecku a tu je všetko na 110%. Ďalší z mnohých omylov v mojom živote. No človek sa učí na vlastných chybách a toto je teda škola života. 22.00. Som na mieste. Bez energie, bez slov, bez všetkého. Vidím posteľ, spím, premýšľam.

Zoznamujem sa so spolubyvájucou, ktorá mi opisuje aké úžasné jedlo si pre nás na tomto úžasnom tréningu pripavili a ani len netuší, že v tejto chvíli mi je jedlo úplne ukradnuté. Ale inak bola veľmi milá, bola z Lotyšska a študovala v Anglicku. Zhodou okolnosti neďaleko mesta, v ktorom som strávila pekných pár mesiacov. Týmto sa moje sympatie voči nej mierne zvýšili. Bola skvelá.

Prvý deň tréningu, prvá zoznamovačka, prví ľudia. Všetko bolo prvé, nové, zvláštne. Vrrrr. A skvelé. Tréning bol zameraný na DIVADLO. Áno, divadlo, a ja, antitalent, som tam bola. A z toľkých predošlých skúsenosti hovorím, že tento projekt vyšiel na 110%. Ozaj, neklamem. Všetko bolo dokonalé. Naučila som sa ako zahrať chladničku, depku, stoličku, stroj na dokonalý deň a mnoho ďalších zaujímavych vynálezov. A nie, nie som blázon. Skrátka oplatilo sa.

Tréneri, ktorí to viedli boli ozajstní profesionáli, a preto to bolo také vydarené. Organizácia, ktorá to všetko pripravila bola jedinečná. Starali sa o nás ako o deti v škôlke. Prístup bol skvelý tým, že atmosféra, ktorú nahodili bola priateľská, uvoľnená, no zároveň plná rešpektu a pochopenia.

Účastníci boli odoborníci na prácu s mládežou, boli to ľudia z krajín ako je Macedónsko, Španielsko, Maďarsko, Nemecko, Fínsko, Cyprus, Lotyšsko a samozrejme Slovensko.

Každý deň nás čakal zaujímavý program. Sama som neverila, čo všetko som ochotná spraviť. Tie výkony ľudí, ktorých som videla prvýkrát a rovnako aj ony videli prvýkrát mňa a vôbec sa nehanbili. Ten kopec srandy, smiechu, zážitkov, ale aj príjemného smútku. Na to všetko sa nedá zabudnúť. Množstvo emócii a príbehov. Človek si až uvedomí, že nemá žiadne zábrany a dokáže všetko.

Jeden deň, dve prezentácie, dve krajiny, dvakrát viac jedla ako zvyčajne. Ako sme robili lokše po prvýkrát pre 35 ľudí a ako sa nám podarili, to je tajomstvo ŠÉFKUCHÁRA bez čapice. Každý sa čudoval, že červená kapusta sa da konzumovať aj tepelne spracovaná a ja som na nich pozerala ako teľa, že toto ste nevedeli?! No chutilo im to.

#BakalárkaNaCestách

A JE TO TU! Pravda. Na tréning som sa síce hlásila preto, lebo už nemám žiadne vyučovanie, no to neznamená, že nemám čo robiť. Vyučovanie mi síce padlo, no bakalárka čaká. Všetko alebo nič. Ja volím všetko, a preto som si vzala bakalárku na tento mega super-duper tréning a písala po nociach. A bolo to ťažké. Každý sa baví, každý sa rozpráva a JA píšem bakalárku. Ale bola som tam. BRAVÓ! Bakalárku som písala všade, kde sa dalo, všade, kde bol internet, všade, kde som (ne)mala chuť. Letisko, ulica, kaviareň, reštaurácia, autobus, vlak, les, posteľ, izba, kuchyňa. VŠADE! Ale tento tréning mi ponúkol tak veľa nových myšlienok, a tí ľudia rovnako.

Týždeň plný zauíjímavých ľudí, o ktorých nikdy nevieš, čo ti prinesú. A teda priniesli. Kopec "smart-talkov" o tretej ráno o živote, politike a ďalších "nudných" veciach. O tom ako pricestovať do Nemecka a mať pri tom štyri prestupy v štyroch krajinách aneb ako si skomplikovať život. O tom ako mať priateľku, s ktorou som sa spoznal/a v Anglicku, no ktorá je z polovice grékyňa a z polovice španielka, býva v Belgicku, študuje v Rakúsku, pracuje vo Švajčiarsku a ja som z Cypru. Nech žije multikulturaizmus. Nech žije neformálne vzdelávanie. Nech žije Youthfully Yours Slovakia. Aj o tom všetkom je Erasmus+. Zazvonil zvonec a rozprávky je koniec.