V apríli sa v malom Rumunskom mestečku menom Horezu konal projekt týkajúci sa diverzity, multikulturalizmu a inklúzie, ktorého sa zúčastnila ako jediná Slovenka, čoho som sa sprvu bála, no musím povedať, že mi toho mnoho dalo. Keďže sa projekt týkal diverzity a multikulturalizmu, aj prostredie projektu samotného takým bolo – zúčastnilo sa ho totiž cez 50 nadšených ľudí z viac ako 15 krajín, niektorí účastníci reprezentujúci európske krajiny boli pôvodom dokonca z krajín Európe veľmi vzdialených a vďaka nim sme mali jedinečnú možnosť spoznať aj kultúry veľmi odlišné od tých európskych.

Desať dní sme sa vzdelávali prostredníctvom aktivít, ktoré prichádzali aj od účastníkov. Mali sme tak možnosť vyskúšať si rôzne metódy práce s mládežou. Okrem vzdelávacieho programu sme mali možnosť navštíviť miestny kláštor a väčšie historické mesto Sibiu. Tieto výlety boli skvelými príležitosťami porozprávať sa s ostatnými účastníkmi, dozvedieť sa o ich kultúrach a krajinách, naučiť sa zopár fráz z ich jazyka.

Organizátori projektu boli naozaj skúsení a snažili sa nám vo všetkom čo najviac vyhovieť. Ubytovaní sme boli v malom mestečku, takže sme mohli naozaj vidieť, aký je život v Rumunsku mimo veľké mestá, ktoré sa na zvyšok krajiny často veľmi nepodobajú. Jediným problémom ubytovania bolo, že nám každý deň, ako je v Rumunsku bežné, servírovali mäso na obedy aj večere (okrem porcií pre vegetariánov, samozrejme) a aj tí najväčší mäsožravci už ku koncu zatúžili po riadnej porcii zeleniny. Účasť na projekte si vyžaduje aj podporu zo strany vysielajúcej organizácie, ktorá sa mi naozaj vždy snažila pomôcť (najmä, keď som mala problém s kúpou leteniek) a koordinátorky projektu sa zaujímali o to, či je všetko v poriadku.

Vďaka tomuto projektu som sa nielen naučila niečo nové z oblasti práce s mládežou, inklúzie a diverzity, čo môžem využiť vo svojej práci, ale rozvíjal ma aj v iných ohľadoch. Komunikovala som takmer iba v angličtine a som presvedčená, že sa mi za tých 10 dní zlepšila. Taktiež som zažila prácu v tíme s naozaj rôznorodými ľuďmi, vyskúšala si, aké je to cestovať lietadlom sólo, precvičila si svoje prezentačné zručnosti a v neposlednom rade verím, že som sa opäť stala o niečo tolerantnejšou voči inakosti.